Na úplne prvé kroky na pásoch stačí okraj akejkoľvek zjazdovky. Pri nedostatku prírodného snehu častá núdzová voľba aj pre skúsených skialpinistov. No rýchlo prídeš na to, že to nie je to pravé orechové.

Po motivačnom úvode a materiálovom poradenstve ponúkam čisto subjektívny a zďaleka nie kompletný výber ľahkých a stredne náročných trás, s ktorými mám osobnú skúsenosť, myslím si, že ich zvládne aj začiatočník, a nehrozí na nich veľké lavínové nebezpečenstvo. Pri väčšine tipov nájdeš mapku s GPS trasou – kliknutím na logo Wikiloc sa otvorí stránka s väčšou mapou a ďalšími podrobnosťami, po registrácii si tiež môžeš stiahnuť GPX súbor.

Bratislava a blízke Rakúsko

Bratislava – Kamzík. Potrénovať sa dá aj pod lanovkou zo Železnej studničky na Kamzík. Ak napadne dosť snehu a nemáš čas na celodenný výlet, neváhaj – sneh sa dlho neudrží. Vystupuje sa zvyčajne priamo popod lanovku, zjazduje v línii paralelnej asfaltky. Na nočných skialpinistických pretekoch najlepší borci ten okruh urobia dvakrát za 30 – 40 minút. Z parkoviska na Železnej je k dolnej stanici lanovky dlhší prístup, lenivci radšej vyrážajú zhora z Kamzíka.

Stuhleck zo severu a z juhu. Notoricky známy lyžiarsky kopec Stuhleck (1782 m), ktorý cez víkendy obliehajú okrem viedenčanov aj davy Slovákov, Moravanov a Maďarov, sa dá objavovať aj na pásoch. Zo severu či z juhu. Severná trasa znamená výstup väčšinou po lesáckych zvážniciach a následný zjazd po upravených svahoch. Južná je prírodnejšia, ide sa po širokých pasienkoch a riedkym lesom. Každá verzia trvá zhruba 4 hodiny. Obe trasy som podrobne opísal vo februárovom článku.

Hohe Veitsch. Asi 2,5 hodiny jazdy z Bratislavy sa nachádza malé lyžiarske stredisko Brunnalm, kde môžeš nechať rodinu voziť sa na lanovkách a sám si dobre zašľapať. Vrchol Hohe Veitsch má takmer 2000 metrov a leží na náhornej plošine ohraničenej strmými skalnatými svahmi. Je viacero variantov výstupu a zjazdu, začiatočníkovi však odporúčam značenú „normálku“ začínajúcu pri hostinci Scheikl, pokračujúcu lesom a nad ním cikcakmi popri žľabe Schaller Rinne. Nad hranou skalnej hradby Veitschalpe narazíš na chatu Meran Haus, no v zime je zvyčajne zatvorená. Pri slabej viditeľnosti môže byť na krasovom plató za chatou problematická orientácia. Cez Schaller Rinne alebo paralelným žľabom hneď vedľa sa lyžuje dole. Neskôr sa dá vybrať medzi zjazdovkou naľavo (pri pohľade zhora) alebo lúkami vpravo okolo salaša Schalleralm. Celkový čas približne 3 hodiny.

Semmering (Hirschenkogel). Ďalší tip na spojenie rodinnej strediskovej lyžovačky s krátkym výšľapom. Od hornej stanice lanovky sa vydáš smerom doľava na Erzkogel (1500 m). Návrat rovnakou trasou. Celkový čas aj s výšľapom po okraji zjazdovky cca 2,5 hodiny.

Rax (Heukuppe). Klasická túra na najvyšší kopec skupiny Raxalpe, populárna kvôli krásnym scenériám a komfortnej chate po ceste. Toto je už trochu náročnejšia záležitosť, vybrať sa sem na úplne prvú túru by nebol dobrý nápad. Výstup sa začína príjemne stúpajúcimi lúkami, potom však treba prekonať prudký zráz ohraničujúci náhornú plošinu. Ak je terén namrznutý, mačky sa veľmi zídu – lepšie klasické na lyžiarky, ale pomôžu aj „haršajzne“ na lyže. Na konci strmého úseku nájdeš chatu Karl Ludwig Haus, väčšinou je otvorená aj v zime (ak nie, je tam winterraum). Od nej je to už na Heukuppe malina. Návrat z vrcholu výstupovou líniou. Na mojom GPS tracku je zaznamenaný predĺžený variant s návratom ku chate Waxriegelhaus. Začiatočníkovi neodporúčam – trasa vedie cez lavinózny kotol pod Heukuppe a neskôr žľabom, z ktorého treba bezpodmienečne v správnom okamihu zabočiť do lesa, pretože bez varovania končí skalnou stenou.

Niederalpl (Tonion). Malé lyžiarske stredisko Niederalpl leží v horskom sedle medzi Mürzzuschlagom a Mariazellom.  Aj tu sa dá pekne skombinovať rodinná lyžovačka s nenáročným výšľapom. Navyše je to miesto, kde sneh často napadne už začiatkom decembra. Od hornej stanice lanovky sa dá za chvíľu dôjsť na vrchol Windberg a užiť si výhľad na vyššie spomenutý Veitsch zo severu. Ale zaujímavejšie sú lúky a lesné cesty napravo od strediska, po ktorých sa dá dostať na pasienky pod Tonionom (1695 m). Môj GPS záznam sa nezačína v sedle, ale pri posledných domoch asi kilometer pod strediskom. Návratová trasa vedie cez lyžiarske stredisko a z neho sa dá na lyžiach zísť až k autu. Na tejto túre sa dá dobre nacvičiť manipulácia s pásmi, pretože má dosť členitý profil. Z veľkej lúky, na ktorej sa zobrazená GPS trasa otáča nazad, sa asi za hodinu dá dosiahnuť vrchol Tonionu.

Präbichl (Polster). Už trochu vzdialenejšia (3 hodiny z Bratislavy) lyžiarska oblasť Präbichl pri mestečku Eisenerz má výhodu v tom, že je tam často úplne iné počasie a iné snehové podmienky ako na Slovensku. V okolí strediska sa dá urobiť viacero zaujímavých túr, toto je najľahšia z nich. Civilizácia je po celej trase relatívne blízko a zjazd z vrcholu Polster  (1910 m) vedie po neupravovanej zjazdovke s historickou jednosedačkou. Ak tam napadne prašan… už bude rozjazdený, kým sa k nemu dostaneš 🙁

Ötscher. Malé lyžiarske stredisko Lackenhof am Ötscher je dosiahnuteľné za 2,5 h jazdy z Bratislavy. Ku chate Ötscherschutzhaus sa šliape po okraji zjazdovky, za chatou nasleduje výstup doľava cez kosodrevinu na hrebeň. Po ňom je to už len kúsok na rozložité vrcholové plató s parádnymi výhľadmi na všetky svetové strany. Severné svahy Ötscheru (1893 m) majú relatívne mierny sklon, ale na juhu sú regulérne skalné steny. Začiatočníkovi bude stačiť návrat výstupovou trasou (celá túra cca 4 hodiny), pokročilejší môže za dobrých snehových podmienok vyskúšať niektorý zo severných žľabov, napríklad Fürstenplan. Aj na južnej strane sa dá nájsť lyžovateľný svah s návratom k lanovke po zvážniciach (viď GPS trasu nižšie, podrobnejší popis v januárovom reporte), no tento variant si už naozaj žiada skúseného lyžiara.

Triebental – Kerschkern

Veľká Fatra

Krížna z Tureckej. Výšľap po južne orientovaných opustených zjazdovkách kedysi vychýreného lyžiarskeho strediska a širokých trávnatých svahoch Krížnej (1574 m) patrí medzi povinné jazdy každého slovenského skialpinistu. Ide o lavinóznu lokalitu, ale ak sa budeš držať obvyklej trasy v línii bývalých zjazdoviek, pri vyhlásenej trojke je to ešte v pohode. Stúpanie dá zabrať, no za dobrých snehových podmienok si užiješ aj parádnu jazdu dole. Hrebeň býva vyfúkaný, ale nižšie, napríklad na lúkach pod Majerovou skalou, sa niekedy dá nájsť neskutočný prašan. Kto sa cíti na dlhšiu túru, môže z Krížnej pokračovať po hrebeni na Kráľovu studňu, občerstviť sa v hoteli a rovnakou trasou sa vrátiť nazad. V takom prípade to už nebude trojhodinová, ale päťhodinová túra (trasa z Krížnej na Kráľovu studňu je zaznamenaná vo variante z Rybieho). Pri spiatočnej ceste z Kráľovej studne sa nedaj zlákať na zjazd doprava do extrémne lavinóznej Ramžinej, hoci to vyzerá byť logickejšie ako návrat rovnakou stopou cez Krížnu. Ramžiná je len pre expertov.

Krížna z Rybieho. Naturálnejší variant výstupu na Krížnu z východnej strany. Začína sa v malebnej osade Rybô v Hornojelenskej doline. Vo februári 1924 ju postihla dosiaľ najtragickejšia lavína v slovenskej histórii s 18 obeťami. Vďaka zalesneniu sa už obyvatelia osady (dnes prakticky len chalupári) môžu cítiť bezpečnejšie, no skialpinista si na trávnatých svahoch Krížnej musí dávať veľký pozor. Z Rybieho hore po asfaltke, ktorá sa asi po 2 km stáča prudko doľava. V zákrute preč z asfaltky, hore ku salašu a od neho bezpečnejšími svahmi zľava obísť kotol pod vrcholom Krížnej. Túra sa dá po hrebeni predĺžiť na Kráľovu studňu (viď GPX). Za dobrých lavínových podmienok sa väčšinou zjazduje priamo z vrcholu Krížnej do záveru Suchej doliny, odkiaľ sa dá za pár minút vystúpať do Rybovského sedla a napojiť sa na výstupovú trasu (viď GPX). Ak je lavínová situácia ošemetná, zjazduje sa v trase výstupu.

Donovaly – Liptovské Revúce. Táto trasa sa za 5 hodín vo vysokom tempe dá zvládnuť aj opačným smerom. Kto si na to netrúfa, bude si musieť z Revúc zabezpečiť nejakú dopravu. Alebo to otočí nazad ešte nad Revúcami, v okolí Končitej. V takom prípade však príde o parádny zjazd sporadicky využívanými svahmi upadajúceho lyžiarskeho strediska, ktoré malo kedysi plány na prepojenie s Donovalmi lanovkou. Ja som tam natrafil na panenský prašan… V každom prípade je to pekná hrebeňová túra s magickými výhľadmi na hlavný hrebeň Veľkej Fatry na jednej strane a Nízke Tatry na druhej.

Začína sa pod zjazdovkami na Novej holi. Úvodný výšľap sa dá oklamať lanovkou, ale načo to robiť, keď tam existuje značená (!) skialpová trasa, vďaka ktorej sa takmer vôbec netreba motať medzi lyžiarmi na zjazdovke. Od dolnej stanice lanovky treba šlapať hore popri letnej bobovej dráhe, drzo vojsť na súkromné pozemky okolo skupiny exkluzívnych chát a za nimi hľadať kríž (Božia muka) pri začiatku zvážnice smerujúcej do lesa. Zvážnica ťa zavedie na križovatku pod vlekom Patočiny, na ktorej sa dáš doľava a o chvíľu máš vrchol Novej hole na dohľad. Trasa pokračuje cez Zvolen (1403 m), kde treba odbočiť smerom na Malý Zvolen a ďalej po prehľadnom hrebeni do Liptovských Revúc. Na Donovaloch sú vyznačené aj ďalšie krátke skialpové trasy, pozri mapku strediska.


(V zaznamenanom GPX je výstup na Novú hoľu popri zjazdovke, nie po značenej skialpovej trase popisovanej v texte. Štart aj cieľ je pri súkromnej chate, čiže netreba sa tým riadiť doslovne.)

Lysec. Obľúbená veľkofatranská túra, ktorá sa dá stihnúť za 3,5 hodiny. Štartovať je možné aj priamo z lyžiarskeho strediska Jasenská dolina, ale lepšie je odviezť sa kúsok ďalej – na parkovisko pred chatou Lysec. Od chaty nevyužívanou zjazdovkou stúpaš nahor, až kým nenatrafíš na žltú turistickú značku vedúcu na Lysec (1381 m). Zablúdiť tu môže len veľký smoliar, stopa bude určite prešliapaná. Z vrcholu sa zjazduje prakticky identickou trasou, škoda, že horné lúky bývajú väčšinou vyfúkané. V lesnej pasáži si treba dávať pozor, priesek s chodníkom je úzky. GPX žiaľ nemám, tak prikladám pekné video od mne neznámych rýchlostných šlapačov nájdené na YT.

Malá Fatra

Kľak. Z Fačkovského sedla medzi Prievidzou a Žilinou sa za 2,5 hodiny dá otočiť túra na Kľak (1351 m) – známu výhľadovú skalu v najjužnejšom výbežku Malej Fatry. V sedle je malé lyžiarske stredisko a reštaurácia. Turistická značka na Kľak sa začína priamo na parkovisku. Už na Reváni (1205 m) sa dá otočiť a využiť menšiu lúku na pár oblúkov, ale oplatí sa pokračovať po hrebeni doľava na Kľak. V záverečnej vrcholovej pasáži zrejme bude nutné vyzuť lyže. Na zjazd sa treba asi kilometer vrátiť po výstupovej trase a tesne pred revánskou lúkou hľadať vpravo v riedkom lese široký žľab. Nižšie sa napája na zvážnice, ktoré ťa dovedú nazad do sedla. Kľak sa dá zlyžovať aj na severnú stranu – priamo z vrcholu až do Fačkova. Línia však vedie cez prírodnú rezerváciu, a v nej sú radovánky tohto druhu zakázané.

Čičmany – Fačkovské sedlo. Pekný prechod z jedného lyžiarskeho strediska (Čičmany) do druhého (Fačkovské sedlo) po červenej turistickej značke. Vhodné pre samotárov, viac ako extrémnych zjazdov či lavín sa treba báť zobudených medveďov 🙂 Túra trvá dve až tri hodiny a teoreticky by sa dalo uvažovať aj návrate do Čičmian, ale ak raz zlyžuješ po zjazdovkách z Homôlky (1073 m, najvyšší bod trasy) do Fačkovského sedla a dáš si v salaši niečo pod zub, už sa ti asi nebude chcieť ísť nazad. Ale vybehnúť si ešte na Kľak (viď vyššie) nemusí byť márny nápad. Cez sedlo chodia autobusy smerom do Žiliny aj Prievidze.

Vrátna – Veľký Kriváň. Oficiálna skitouringová trasa rezortu Vrátna sa začína tesne pred koncom prístupovej cesty ku kabínkovej lanovke (môj GPS track sa začína už na Pasekách). Stúpa po turistickej značke cez Sedlo za Kraviarskym a Chrapáky do Sedla Bublen. Z neho po hrebeni pokračuješ na Veľký Kriváň (1709 m), z ktorého lyžuješ smerom na juhovýchod Révaiovskou muldou pod chodník vedúci ku chate pod Chlebom. Nasleduje výšľap do Snilovského sedla, odkiaľ zlyžuješ Oštiepkovou muldou k lanovke. Celé by to malo trvať okolo 4 – 5 hodín. Ak sa ti bude Révaiovská mulda zdať príliš náročná, jednoducho zídeš po turistickom chodníku z kriváňa rovno do Snilovského sedla. Trasu nájdeš aj na lyžiarskej mape strediska.

Sučany – Malý Kriváň. Ďalšia poldňová trasa z Turčianskej kotliny. V Sučanoch treba na začiatku nadjazdu cez železnicu a Váh zabočiť smerom ku Krpelianskemu kanálu, vymotať sa cez štvrť rodinných domov a nájsť cestu smerujúcu ku svahom Malej Fatry. Pred zákazom vjazdu sa pri chatovej osade nájde pár miest na zaparkovanie. Odtiaľ vedie modrá turistická značka cez Veľkú Kráľovú a Ostredok až na Malý Kriváň (1671 m). Pozor, predvrcholový úsek je za zlej viditeľnosti neprehľadný a v prípade nepriaznivej kombinácie vetra a sneženia to tam môže byť aj lavinózne. Dole sa zvyčajne lyžuje inou trasou, na Ostredku sa pustíš doprava dole rúbaniskami, ktoré ťa v kombinácii so zvážnicami zavedú až na dno Sučianskej doliny. Vedie tam cesta, ktorou sa dostaneš k parkovisku. Jej sklon je veľmi mierny, priprav sa na to, že dostanú zabrať aj ruky.

Trusalová – Chleb. Najklasickejšia klasika, ktorú si miestni borci dávajú len tak večer po práci s čelovkami. Po chatu pod Chlebom ju zvládne naozaj každý. Horná polovica zjazdu od chaty vedie po bývalej zjazdovkej, ktorej povrch býva väčšinou upravený zásobovacím ratrakom chaty. Nižšie sa dá vybrať medzi dostatočne širokou lesnou cestou (tiež po nej chodí ratrak) a adrenalínovejším lesnými skratkami.

Nízke Tatry

Jasná Biela púť – Tri Vody – Luková. Túra vhodná pre tých, ktorí si ešte netrúfajú na zjazd v neupravenom teréne. Alebo do mizerných snehových či poveternostných podmienok. Z Bielej púte po žltej turistickej značke na križovatku Tri vody, odtiaľ po červenej značke traverzom ku hornej stanici lanovky Brhliská. Komu nestačilo, môže si popod laná starej pomy vyšliapať ešte kúsok do derešského kotla a odtiaľ vytraverzovať na Lukovú. Okruh cez Tri vody je príjemná túra so zanedbateľným lavínovým rizikom. Predĺžený variant cez Derešský kotol má necelých 12 km, vystúpať treba 620 metrov a pohodovým tempom sa dá stihnúť za tri hodiny. Na opačnej (východnej) strane rezortu Jasná sa podobná nenáročná túra dá urobiť z Lúčok do Širokej doliny.

Kráľova hoľa. Na tento ikonický kopec (1946 m) sa dá šliapať zo všetkých svetových strán. Výstupy zo severu a západu sú dlhé, na prvý raz si treba vybrať južnú klasiku zo Šumiaca (modrá značka a zásobovacia cesta k vysielaču) alebo východnú z Telgártu (červená značka). Obe verzie trvajú 4 až 5 hodín. V budove vysielača je zvyčajne otvorená miestnosť, kde sa dá zohriať. Na brutálne veternom kopci neoceniteľná vec.

Západné Tatry, Roháče

Žiarska dolina – Žiarske sedlo. Top skialpinistická lokalita v Západných Tatrách zároveň patrí medzi najlavinóznejšie oblasti Slovenska. Ak sa však uspokojíš s výstupom do Žiarskeho sedla po turistickom značení a vrátiš sa presne po trase výstupu, riziko je minimálne. Štartuje sa z plateného parkoviska v ústí Žiarskej doliny, nudný úsek po chatu trvá asi 1,5 h. Zhruba rovnaký čas zaberie výstup od chaty do sedla – ak sa nebudeš príliš intenzívne kochať výhľadmi. Celá túra sa dá urobiť za 4 – 5 h. Na GPS trase je zaznamenaný variant pokračujúci zo sedla na Baranec, z neho zjazd centrálnym žľabom. Môžeš vyskúšať, keď už budeš mať niečo odlyžované.

Žiarska dolina – Smutné sedlo

Spálená – Brestová

Zverovka – Látaná

Vysoké Tatry

Vysoké Tatry neponúkajú žiadny vrchol vhodný pre začiatočníka. Do tejto kategórie nepatria ani dve návštevným poriadkom TANAPu vyhradené skialpinistické lokality: Predné Solisko – Mlynická dolina a prechod Brnčálka – Téryho chata – Zbojnícka chata. Takže ostávajú klasické dolinové túry po chaty, oficiálne požehnané pre zimnú turistiku, dobre vyznačené a lavínovo relatívne bezpečné: Veľká Studená dolina – Zbojnícka chata, Malá Studená dolina – Téryho chata, Dolina Zeleného plesa – Chata pri Zelenom plese alias Brnčálka. Fyzicky dajú celkom zabrať, prostredie je nefalšované tatranské a najmä vo Veľkej Studenej si užiješ aj celkom výživný zjazd. Túry do Studených dolín môžeš skombinovať s lanovkami a zjazdovkami pod Skalnatým plesom (traverz po magistrále k ústiu MSD trvá asi hodinu). Ak si chceš dať do tela, lanovku pri výstupe pokojne ignoruj, no zjazdovka umožňujúca dojazd až ku autu je v Tatrách na nezaplatenie. Ak sa už necítiš byť začiatočníkom, inšpirácie na zjazdy menej náročnými tatranskými žľabmi nájdeš v tomto článku.

Predchádzajúce diely:

Pridaj sa k Zagurami na Facebooku

Máš niečo na srdci?