Tohtoročné školské jarné prázdniny trávim s rodinou a kamarátmi pod Grossglocknerom. V lyžiarskom stredisku Heiligenblut, 500 kilometrov a päť hodín cesty z Bratislavy. Patrí k menším rakúskym strediskám, ale k tým vyšším. Najvyšší vrchol Hochfleiss, na ktorý ide stará kotva, má 2902 mnm. Rezort s 55 kilometrami zjazdoviek a 12 lanovkami a vlekmi nie je úplne veľa na týždeň lyžovania. Teda aspoň pre lyžiara explorera, medzi ktorých sa radím.
Stredisko ponúka aj niekoľko značených, ale neupravovaných freeride trás. Zážitok môže byť napríklad lyžovanie po zasneženej asfaltke Grossglockner Hochalpenstrasse, ktorá je v zime zatvorená pre premávku. Samozrejme, hneď v závere prvého dňa to skúšame. Takmer celý úsek sa dal zlyžovať, no na jednom mieste prenášame lyže. V princípe krásna jazda v bezpečnom teréne, teda za predpokladu dostatku snehu.
Tohtoročná zima je v tomto regióne na sneh skúpa. Lyžiarske stredisko som vyberal aj podľa nadmorskej výšky, s jasnou vidinou záruky snehovej nádielky. Plánovanie na výbornú, realita je však krutá. Snehu je veľmi skromne aj vo výškach. Na zjazdovke je to v pohode, na freeride sú podmienky obmedzené. Cez deň je na nástupnej stanici lanovky v 1300 mnm cez +10 stupňov.
Hoher Sonnblick
Ešte doma som naplánoval rodinnú skialp túru na 3106 m vysoký Hoher Sonnblick. V nádeji, že bude vhodná aj pre nášho štvornohého člena rodiny. Ideál niekde v strede týždňa. Jeden portál opisuje túru ako schwer, iný ako leicht (na odkazoch nájdeš popis trás). Každopádne je to 1600 výškových metrov hore aj dole, trvanie okolo šesť hodín. A kúsok trasy by mal viesť po okraji ľadovca Kleinfliesskees. Napriek tomu ideme úplne naľahko. Ak to bude nebezpečné, otočiť sa dá vždy. Vlastne s vrcholom až tak nepočítam, ale psssst.
Na Hoher Sonnblicku sa nachádza najvyššie položené meteorologické observatórium v Rakúsku (webkamera). Lyžiarske túry na horu sa podnikajú najčastejšie hlavne z východu, z osady Kolm-Saigurn. Buď rebrom cez bivak Rojacher Hutte alebo po ľadovci Goldbergkees. Z východného smeru, hoci so štartom v lyžiarskom stredisku Mölltaler Gletscher, to už raz na Sonnblick skúšal Jaro a celkom sa na túre zapotil.
Naša trasa vedie dolinou Fleisstal, z ktorej je to do lyžiarskeho strediska Heiligenblut „cez kopec“. Niečo po deviatej parkujem vedľa cesty (GPS poloha) za malým hospodárstvom vo výške 1530 mnm. Malé parkovisko o kúsok vyššie pre 5 áut je už obsadené. Cesta je tu veľmi úzka, ani sa neobídeš s iným autom. Ak by som nenašiel miesto, musel by som parkovať o kilometer nižšie.
Na parkovisku je blatko, tak idú lyže na ruksak a šliapeme po asfalte. Po 500 metroch, pred vstupom na turistickú značku, dávame lyže na sneh. Lavínová jednotka v doline je zárukou pohodovej šlapačky. Snehu je aj vizuálne veľmi málo. Turistická značka pri malom zoskupení chatiek s názvom Kleine Fleissalm prechádza na zrejme asfatovú (s istotou nevieme, keďže je zasnežená) horskú cestu.
Stúpanie je mierne, dolina je v tieni, okolo nás krásny smrekovcový les. Dolinou preteká potok Klein Fliessbach, po pravej strane je niekoľko pekne vytečených ľadov. Na jednom lezia rodinka s deťmi. Po 2,5 kilometri prechádzame okolo starej baníckej osady. Zdá sa, že v lete je to navštevovaná atrakcia. Takto vysoko v horách, niekedy aj vo výške tesne pod 3000 mnm, sa kedysi ťažilo zlato a striebro. Zhodou okolností máme ubytko v dedinke Dollach hneď vedľa starej zlievarne.
Za osadou prichádzame na slniečko a o chvíľu vychádzame aj nad pásmo lesa do otvoreného terénu. Obklopuje nás obrovský amfiteáter s trojtisícovkami, máme ich ako na dlani. Zľava doprava to je Gjaidtroghöhe (2988 mnm), Goldzechkopf (3042 m), Hoher Sonnblick (3106 m), Goldbergspitze (3073 m), Roter Mann (3095 m) a dolinu uzatvára vrchol Sandkopf (3090 m).
Stále ideme po zasneženej ceste, ktorá vedie až k priehrade Zirmsee vo výške 2520 mnm. Nad lesom stúpa cesta po serpentínach, ktorú si občas skracujeme na priamo. V doline je občas počuť rachot kamenných lavín z južných stien. Ešteže ideme pod severnými stenami, ktorú sú v tomto ročnom období v tieni celý deň.
Trasa: Dĺžka 17 km, celkový čas 6,5 h, nastúpaných 1000 výškových metrov. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.
Zmena plánu
Nie sme veľmi rýchli, skôr naopak. Je krásny deň, nie je sa kam ponáhlať. Cestou stretávame lyžiarov, ktorí už idú dolu a všetci lyžujú po ceste. Teda nie trasou od Sonnblicku podľa sprievodcu. Tým smerom nenachádzam viditeľné stopy šliapania ani lyžovania. Nechcem to dnes siliť, keď som na neznámom mieste a ešte v rodinnej zostave. Rýchlo mením plán a cieľ trasy na priehradu Zirmsee. Pivo na celoročne otvorenej chate Zittelhaus z vrchole Hoher Sonnblicku nechávam na budúce.
Za serpentínami robí cesta veľký oblúk cez celú dolinu, na okrajoch je cesta odtopená na trávu. Ideálne podmienky pre štvornohého priateľa. Pred koncom oblúka cesty sa vraciame na turistickú značku, je to priamejšia cesta k priehrade. Vychádzame priamo na priehradný val. Nádrž je skoro prázdna, asi sa čaká na jarné topenie snehu.
Lyže obúvame na priehradnom múre a jazda dole je za odmenu. V hornej časti je sneh výborný, čím sme nižšie, tým je sneh mokrejší. Pri osade Klein Fleissalm vyberám na zlyžovanie radšej asfaltovú cestu, po turistickej trase lyžovať by bolo celkom náročné. Lyže dávame dole asi o 300 metrov skôr ako sme ich obúvali.
Túru hodnotím ako veľmi ľahkú a v týchto podmienkach aj ako bezpečnú. Pri výstupe až na Hoher Sonnblick môžu byť po ceste ešte všelijaké chuťovky. Sprievodca píše, že túra je zaujímavá najmä na jar, kedy v rámci jedného dňa vieš lyžovať v prašane aj mokrom snehu.
Vysoké Taury
Vysoké Taury (Hohe Tauern) sú najvyššie pohorie v Alpách na východ od Brennerského priesmyku a zároveň najvyššie pohorie v Rakúsku. Nachádza sa tu najvyšší vrch Rakúska – Grossglockner s výškou 3798 mnm. Pohorie sa rozprestiera v rakúskych spolkových krajinách Salzbursko, Korutánsko, Tirolsko a malou časťou zachádza aj do talianskej provincie Bolzano – Horná Adiža.
Na severe je pohorie od Kitzbühelských Álp ohraničené údolím rieky Salzach. Na východe oddeľuje Nízke Taury od Vysokých údolie rieky Mur a priesmyk Murtörl. Südliche Kalkalpen oddeľuje na juhu rieka Dráva a na západe Zillertálske Alpy priesmyk Birnlücke. Časť územia je chráneným územím ako Národný park Vysoké Taury, ktorý je zároveň aj najväčší v Alpách. Pod Grossglocknerom sa nachádza najväčší ľadovec v Rakúsku s názvom Pasterze a v lete ho možeš pozorovať z už spomínanej platenej horskej cesty – Grossglockner Hochalpenstrasse.
