Jarné žľaby Schneebergu takmer bez blata na lyžiarkach

Veľkonočná lyžovačka v žľaboch Schneebergu nemusí byť márny nápad. Žiadna uzávera a ak sa to dobre vypočíta, tak len minimum chodenia po blate.
Bratislavské skialpové ihrisko býva na vrchole zimy buď ufučané alebo ľadové. Často oboje naraz. Svoje najlepšie stránky Schneeberg (2076 m) zvyčajne ukazuje až v marci a apríli. Mohutné žľaby na jeho východných svahoch sú vtedy lavínovo bezpečné a ak si človek privstane, užije si v nich perfektnú firnovú lyžovačku.

Je začiatok apríla a v okolí dolnej stanice lanovky v Losenheime (870 m) sa tráva zelenie, kvietky kvitnú, vtáčiky spievajú. S Erikom sme sa už v aute dohodli, že trasu zvolíme tak, aby sme čo najmenej po blate chodili. Plán je vyšliapať si dva žľaby smerom hore a iné dva zlyžovať.

V snahe vyhnúť sa spomenutému blatu sa za 11,50 €/osoba vyvážame lanovkou ku chate Edelweisshütte (1235 m) v sedle Fadensattel.  Priamo cez terasu chaty vedie značený chodník Grafensteig, ktorý na rozhraní medzi pásmom lesa a skalnatými žľabmi traverzuje celú východnú stranu Schneebergu. Je prakticky celý pod snehom, no lyže nemá zmysel zapínať – každú chvíľu obchádzame alebo preskakujeme spadnutý strom.

Po štvrť hodine sme pod prvým žľabom. Lahning Ries za dobrých snehových podmienok umožňuje dlhý zjazd až na zjazdovku pod lanovkou, kým od ostatných žľabov sa treba vrátiť po turistickej značke. V túto lavínovo rekordnú zimu ho pekne vymietlo, lavína skončila až na zjazdovke. Polámané stromy prinesené snehovou masou sme pozorovali z lanovky.

Trasa: dĺžka 9,5 km, nastúpaných 1298 m, celkový čas 4:15 h. Trasa na mape a GPX na stiahnutie.

Na pásoch začíname stúpať hore žľabom. Stredom to nejde, tam už trčí sutina, ale na pravej strane sa pomedzi stromčeky a kosodrevinu dá nájsť stopa. Keď sa žľab rozvetvuje na dva,  dávame blinker doľava. Pravú vetvu (Lahning Ries) si z logistických dôvodov nechávame na záverečný zjazd. Stúpame doľava cez Rote Schütt (36°), ktorý má na druhej strane hrebeňa Nandlgrat bračeka s veľmi podobným názvom (v galérii nájdeš prehľadný nákres všetkých žľabov).

Kým sa dá, ideme na pásoch. Nad 30 stupňov sklonu v natopenom snehu už lyža podšmykuje bokom dolu svahom, prezúvame do mačiek. A tešíme sa na prvý dnešný zjazd cez Rote Schütt Flanke (45°). Je dosť strmý, najmä v hornej časti, ale už príliš mäkký. Hodinu či dve skôr by to bolo lepšie.

Žľab sa napája do Breite Riesu, ktorý je plný ľudských mravcov. Traverzujeme cez sutinové pole, na ktorom oddychuje dvojica miestnych skituristov, čo nám od začiatku prešliapávali výstupovú stopu. Očividne si vybrali rovnakú logisticky optimálnu trasu ako my.

04 Na mieste kde sa spája Rote Schutt a Rote Schutt Flanke
Na mieste, kde sa spája Rote Schutt a Rote Schutt Flanke (viac fotiek v galérii)

Hore Breite Riesom (36°) idem asi štvrtý raz a neprestáva ma fascinovať. Stačí si v hlave vyvolať obraz pri pohľade z auta cestou k nemu. Ťažko uveriť, že v tom gigantickom bielom kotli sa ľudia len tak premávajú smerom hore aj dole.

Znovu na pásoch, kým to pustí. Pri obúvaní mačiek ma obieha známa dvojka, ktorým to na haršajzniach drží lepšie ako nám bez nich. Dobieham ich až tesne pred koncom žľabu. Erik je samozrejme dávno hore. Nepomohol ani fakt, že dnes namiesto svojho obvyklého pretekárskeho materiálu ide na mojich náhradných lyžiach.

Po vyfúkanom vrcholovom plató sa presúvame nad Lahning Ries (36°). V ňom je nad očakávanie tvrdo. Znovu sa potvrdzuje, akí sme dobrí logistici, že sme si ho nechali na koniec. Lyžovačka výborná. Po pravej strane sutinového poľa sa nám darí zlyžovať až k turistickému chodníku. Znova 15 minút chôdze, obligátny chmeľový nápoj na terase chaty a sadáme na lanovku.

Keď človek veľa špekuluje nad trasou, niekedy to prekombinuje. No dnes sa oplatilo trochu pohnúť rozumom. Pod Schneebergom zúri jar a my napriek tomu nemáme na podrážkach takmer žiadne blato. Cez veľkonočný víkend sa už asi zašpiníte trochu viac, ale v žľaboch sa určite ešte dá parádne zalyžovať. Aktuálne podmienky sa oplatí zisťovať na rakúskych FB skupinách a fórach:


Fotogaléria