Pekný deň v máji 2019, navyše cez víkend, to je pomaly ako výhra v lotérii. Hoci na chvíľu spŕchlo, počasie sa správalo slušne a umožnilo mi „objaviť“ dobre známu vec, že Gaderská dolina je ideálna na rodinný cyklovýlet. K tomu som sa namiesto hrebeňa Veľkej Fatry neplánovane previezol z Turca na Hornú Nitru.
▬ Napísal: Jaro

Po upršanom týždni v kancelárii si potrebujem poriadne vyvetrať hlavu. Na sobotu preto vymýšľam kombinovaný výlet. Najskôr prechádzka s Jarkou začiatkom Gaderskej doliny na Blatnický hrad. Po prehliadke pekne zakonzervovanej zrúcaniny debatujeme s miestnou aktivistkou a kupujeme si suvenír. Jarka sa vracia na parkovisko v Blatnici, odkiaľ sa odvezie za kúpaním a slnením v Turčianskych Tepliciach. Ja sa prezúvam do tretier a sadám na bicykel, ktorý som doteraz solidárne tlačil.

Mimochodom, na bicykli sa dá z Gadera vyviezť až tesne pod múry hradu. Stačí nebyť lenivý a pozrieť si vopred mapu. Kto to neurobí, bude tlačiť bicykel po šmykľavom turistickom chodníku tak ako ja. Pod hradom je chata a k nej vedie zjazdná cesta, na ktorú sa odbáča asi pol kilometra nad turistickou odbočkou.


Trasa: dĺžka 79,7 km, nastúpaných 1174 m, celkový čas 5:20 h. Trasa na mape a GPX na stiahnutie.

Gaderská dolina je unikát. Nechápem, prečo som si to nevšimol skôr. V detstve som v nej bol viackrát a ešte pred pár rokmi som tu kočíkoval dcéru. Jej krásu dokážem poriadne oceniť až teraz – symbiózu lesa, vody, skál, hospodárskych aj rekreačných aktivít človeka. Udržiavaná cesta, citlivo zregulovaný potok, oddychové miesta a náučné tabule. Kiež by to takto vyzeralo vo všetkých dolinách.

Je pravda, že vyššie nachádzam asi dvojkilometrový úsek poznačený intenzívnou ťažbou. V Národnom parku Veľká Fatra. Nebudem sa hrať na experta a kritizovať veci, o ktorých nič neviem. Ale krajšie by to bolo bez holorubov.

Gaderská dolina je dlhá 7 kilometrov. Potom sa rozdvojuje na dolinu Selenec, z ktorej je však prístupný len malý úsek po skalné zúženie Čertova brána, a Dedošovú dolinu. Tou vedie oficiálna cyklotrasa ďalších 7 kilometrov. Na pešiu prechádzku až na koniec a následný návrat, čo by bolo takmer 30 km, trochu veľa. Preto je lepšie ísť na kolesách. Túru dolinou zvládnu aj deti a nudiť sa vďaka kombinácii voda + skaly nebudú. V Blatnici sa dajú požičať bicykle, elektrobicykle aj elektrické kolobežky.

Od tabule označujúcej koniec cyklotrasy v Dedošovej doline pokračujem ešte kus ďalej cez blato, niekoľko brodov a starú vypadnutú lavínu. Až ku salašu pod trávnatými svahmi Krížnej. Tam, pozerajúc sa striedavo hore na vytŕčajúci špic Kráľovej skaly a do mapy, počítam výškové metre. Dostať sa na hrebeň by si žiadalo minimálne hodinu tlačenia a možno aj nosenia bicykla hore strmým kopcom. V blate, s tretrami na nohách – ani trochu lákavá predstava.

Vzdávam pôvodný plán vrátiť sa nazad cez Kráľovu studňu a Šturec a frčím nazad dolu dolinou. Na krátko sa zastavujem pri Čertovej bráne a tesne pred ústím doliny si obzerám malý lezecký sektor Blatnica – Platňa s peknými cestami nižších obtiažností.

V Blatnici posedím pri malom pive a posielam Jarke správu, že sa stretneme až v Prievidzi. Viem, že z Turca na Hornú Nitru sa bežne jazdí dvomi horskými cyklotrasami – buď cez Sklené a Rematu, alebo Budiš a Nedožery – Brezany. Snažím sa na mape nájsť trasu s minimálnym výskytom áut. Vyberám si variant cez Budiš, pretože cez Sklené som už raz šiel.

Do Turčianskych iná možnosť ako asfaltka veľmi nie je, našťastie je tam minimálna premávka a celkom pekné výhľady na krajinu pod Veľkou Fatrou. Z kúpeľného mesta pokračujem cez polia ku rybníkom pri meandroch Turca a do Dubového. Kúsok po hradskej do Budiša, odkiaľ vedie z väčšej časti vyasfaltovaná lesácka cesta až na Štyri chotáre – križovatku turistických značiek na hrebeni oddeľujúcom Turiec od Hornej Nitry.

Odbočku oproti plničke minerálok nachádzam bez problémov a cesta je prvých 5 km naozaj parádna. Lenže druhú polovicu stúpania sa brodím v bahne, ktoré zanieslo cestu hrubou vrstvou v dôsledku rozrytia okolitých svahov ťažkými mechanizmami pri ťažbe dreva. Taký bordel ako po sebe nechávajú slovenskí drevorubači som nevidel v žiadnej inej krajine.

Z hrebeňa nasleduje 10-kilometrový zjazd do Nedožier. Hradskej s hustou premávkou sa vyhýbam okľukou cez Lazany a som v Prievidzi. Doružova vykúpaná polovička prichádza na miesto stretnutia 15 minút po mne.


Možno ťa zaujme

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?