Na čom jazdím: Skialpové viazania

Extrakt osobných skúseností so skialpovými viazaniami. Článok aktualizujem vždy, keď si zaobstarám nové viazanie o odjazdím na ňom aspoň pol sezóny.
Osobné skúsenosti so skialpovým materiálom. Článok aktualizujem vždy, keď si zaobstarám nové viazanie o odjazdím na ňom aspoň pol sezóny. Ak by chcel podobným štýlom do tejto rubriky prispieť niekto ďalší s hodnotením vlastného náradia, je vítaný. Stačí sa ozvať.

Posledná aktualizácia: december 2021. Skúsenosti s lyžami, lyžiarkami a ďalším materiálom nájdeš v samostatných článkoch Na čom jazdím: Skialpové lyže a Na čom jazdím: Skialpové lyžiarky, pásy atd.

Staršie viazania, ktoré stoja za krátku zmienku

Dynafit Speed Turn 2010, 330 g: Klasické ľahké viazanie bez bŕzd. Medzi stúpacím a zjazdovým módom sa prepína otáčaním päty, rovnakým spôsobom sa nastavuje výška stúpacej opory. Vyzerá krehko, ale vydrží všetko. S výnimkou plastového úchytu na haršajzne, čo už majú novšie verzie poriešené. V porovnaní s komfortnými modelmi Dynafitu malý rozsah nastavenia na veľkosť lyžiarky a prepínanie stúpacích polôh paličkou je ťažšie. Často som sa radšej zohol a otočil pätu rukou.

Dynafit Vertical ST 2010, 570 g: Ďalšia klasika, na ktorú mnohí vrátane mňa nedali dopustíť. Princíp fungovania je rovnaký ako pri Speed Turne, pribudla brzda a „komín“ uľahčujúci nastavovanie päty hrotom paličky. Existuje aj verzia FT s vyššou hornou hranicou nastavenia vypínacej sily (z 10 na 12) a akýmsi plastovým pásikom spájajúcim pätu a špičku, ktorý podľa mňa nemá žiadny reálny význam.

G3 Onyx 2012, 890 g: Prvý pokus kanadskej firmy o skopírovanie a zdokonalenie techového princípu (už ho nahradili novšími modelmi). Z chôdze na zjazd a naopak sa prepína posúvaním, nie otáčaním päty. Páku na špičke treba pri zapínaní držať stlačenú, čo v strmom žľabe môže byť dosť veľký problém.

viaz-g3
G3 Onyx

Dynafit ST/Radical: Bezpečnosť a komfort s nadváhou

Hlavná zmena oproti staršiemu Verticalu je v stúpacích oporách, ktoré sa už neprepínajú otáčaním päty (tento úkon ostal vyhradený pre zmenu chôdza/zjazd), ale preklápaním magnetických kovových opierok pripevnených k päte. Komfort používania preklápačiek na tomto viazaní je zatiaľ konkurenciou neprekonaný.

Viazanie Dynafit Radical ST prišlo na trh niekedy okolo roku 2012 a vážilo 570 g. Existuje aj freeridová verzia Radical  FT s vyššími DIN hodnotami. Ak neplánuješ skákať z útesov na dvojmetrových lopatách, pokojne na ňu zabudni. V roku 2015 sa na trhu objavila nová generácia Radical 2.0 s otočnou špičkou, čo by malo zdvihnúť úroveň bezpečnosti pri páde. Žiaľ, pribudli aj nejaké tie gramy na hmotnosti. To isté platí o neskoršom pridaní kompenzačnej pružiny do päty.

viaz-dynafit-earlyups
Dynafit Radical ST pri chôdzi. Foto: Earlyups.com

Na skialpových fórach občas nájdeš obrázok zlomenej päty viazania. Vo väčšine prípadov je za tým nesprávne nastavenie medzery medzi lyžiarkou a pätou v prípade modelov bez kompenzačnej pružiny. Pomerne často sa vyskytujú zničené horné kryty päty, ktoré podľahli korózii skrutiek či zvýšenému namáhaniu. Je to riešiteľná vec, s uplatnením záruky nebýva problém a náhradné diely sa dajú zohnať aj na Slovensku.

Podľa mojich skúseností je Dynafit Radical komfortné, spoľahlivé a najmä bezpečné viazanie. Zo začiatku mi podobne ako Vertical nechcene vypínalo pri prudkom zahranení na tvrdom podklade. Pomohlo malé zvýšenie bočnej vypínacej sily. Pretože na svoj životný štýl potrebujem funkčné kolená a členky, vyššiu hmotnosť mu odpúšťam.

ATK Raider: Ľahké a bezpečné

ATK Raider 12 prvej generácie sa predával od roku 2014 ako ako viazanie určené na „freeride touring“. Mal klasickú pätu, na ktorej sa výška stúpacej opory menila otáčaním, a unikátnu prednú brzdu. Na toto viazanie nemôžem povedať zlé slovo. Celokovové vyhotovenie, brzda, posuvná päta, plynulé nastavenie vypínacích síl v oboch smeroch a hmotnosť 330 gramov – to sú aj po rokoch špičkové hodnoty. Obe vypínacie sily som mal nastavené na 7, páčku špičky pri zjazde nezaťahoval, a nikdy nezradilo.

Na brzdu umiestenú pred špičkou si treba zvyknúť. Po zapnutí lyžiarky do viazania, pred šliapaním aj pred jazdou dole, je nutné zatlačiť ju paličkou alebo rukou. Raz som to pred zjazdom zabudol urobiť a na aktívnej brzde odjazdil v mäkkom snehu nejakú stovku metrov. Po návrate domov som strávil pár desiatok minút so zverákom a kliešťami pri narovnávaní ramienok brzdy, inak žiadna ujma.

ATK Raider 12 original
ATK Raider 12 z roku 2014

To, že sa brzda aktivuje aj v móde šliapania, má svoje výhody. Môže sa stať, že viazanie vypne aj pri stúpaní a lyži by sa teoreticky mohlo podariť utiecť napriek nalepenému pásu. Nechcené vypnutie pri stúpaní som však s Raiderom zažil iba raz, keď bola špička slabo zovretá kvôli nahromadenému ľadu.

Pravdepodobnejší scenár využitia always-on brzdy je situácia, že sa po dokončení výstupu stiahneš pás, zabudneš aktivovať brzdu a hodíš lyžu na zem. Za dávnych čias som po takejto nerozvážnosti zachraňoval fungl novú výbavu zo skalnej rokliny… Aktivovaná brzda navyše pomáha držať lyžu na mieste pri zapínaní sa do viazania na šikmej ploche. Najviac som na predné brzdy Raidera nadával na slabo vysnežených zvážniciach, kde bolo treba každú chvíľu vyzúvať a prenášať. Vtedy tá jedna nutná operácia navyše začne liezť na nervy.

Aktuálna generácia Raidera má na päte komfortné magnetické preklápačky umožnujúce nastaviť až 5 výšok stúpacej opory, z toho tri paličkou. Brzda sa presunula dozadu a pod pätou pribudla pružina kompenzujúca ohýbanie lyže pri jazde. Viazanie váži 335 gramov, čo je stále absolútna špička vo svojej kategórii.

ATK Raider 12 black
ATK Raider 12 aktuálnej generácie. Existuje aj odľahčená verzia C-Raider s inou špičkou, na ktorej časť kovu nahradili plastom a karbónom.

Jeho slabinou sú príliš malé preklápacie opierky – ak niekto do viazania príliš dupe, časom mu môžu urobiť dieru do podrážky na lyžiarke. No a brzda, to je samostatná kapitola. Funguje dovtedy, kým sa s ňou pri prepínaní chôdza/zjazd citlivo zaobchádza. Ak nie, pomerne rýchlo bude nutné kúpiť novú brzdu. Na týchto častiach viazania sa prejavila snaha o úsporu hmotnosti. Ide o trvanlivosť a odolnosť, v bezpečnosti výrobca kompromisy nerobil.

ATK Crest: Lacnejšia verzia Raidera

Viazaním ATK Crest taliansky výrobca, ktorý sa pôvodne špecializoval na pretekárov a vyšší cenový segment, vstúpil na trh dostupných skialpových viazaní. Ide o bezpečné viazanie s nízkou hmotnosťou  (280 g) určené pre najbežnejší typ ski turistu.

ATK Crest
ATK Crest 10

Nižšia cena sa okrem pár technických detailov prejavila v riešení stúpacej opory. Oproti Raideru je len jedna. Viazanie síce má tri stúpacie polohy, ale ak chceš najčastejšie využívanú strednú kombinovať so základnou alebo najvyššou, budeš sa musieť zohnúť a otočiť pätu rukou. Medzi základnou a najvyššou polohou sa dá prepnúť aj paličkou, čo ale v praxi veľký zmysel nedáva.

Brzda trpí rovnakým neduhom ako na Raideri. Treba sa ju naučiť ovládať a nepoužívať hrubú silu.

Atomic Backland: Solídne viazanie pre väčších chlapov

O viazaní Atomic Backland išli v roku 2017 dobré chýry, a hoci som na nové lyže pôvodne plánoval dať overený ATK Raider, ulakomil som sa na výhodnú ponuku a riskol to. Musel som sa zmieriť s mierne vyššou hmotnosťou (400 g) a len obmedzene nastaviteľnými vypínacími silami. To prvé sa dalo bez problémov prežiť, s druhou vlastnosťou som sa zmieriť nevedel.

Problém Atomicu Backland (a sesterského Salomonu MTN) je v geniálne jednoduchom, ale bezpečnostne kompromisnom riešení vypínania. K viazaniu dostaneš tri U pružiny do päty – mäkkú „woman“, normálnu „man“ a tvrdú „expert“. Tento kus ocele zabezpečuje horizontáne aj vertikálne vypínanie.

Atomic Backland Tour
Atomic Backland Tour

Začal som so stredným variantom a po dvoch dosť tvrdých pádoch bez vypnutia preventívne prešiel na ženskú pružinu. Ďalší pád, pri ktorom by som očakával vypnutie, znova nič. Keď som sa nasucho snažil simulovať vypnutie lyžiarky z Raidera, päta sa pod bočným tlakom postupne vychyľovala. Ak bočný tlak prestal ešte pred dosiahnutím limitného uhlu, päta sa vrátila do pôvodnej polohy. Ak tlak pokračoval, v predikovateľnom momente nastalo vypnutie. Atomic sa správal úplne inak. Na vychýlenie lyžiarky z rovnej polohy treba oveľa väčšiu silu a potom to hneď strelilo.

Lou Dawson sa vypínacie sily tohto viazania snažil aj exaktne zmerať a dospel k uspokojivým výsledkom. Pri ženskej pružine mu vyšlo 6 – 7 DIN, čo zodpovedá nastaveniu, aké by som potreboval. Mne sa to v praxi žiaľ nepotvrdilo. Možno nie som dosť veľký chlap. Po dvoch sezónach a ďalšom nepríjemnom páde bez vypnutia som si povedal, že viac nechcem riskovať, a viazanie posunul ďalej.

Atomic nepodporuje ani ďalšiu bezpečnostnú fíčuru – že špica lyžiarky v prípade extrémneho predklonu lyžiara (ľudovo povedané „papuľnáč“) zatlačí do aretačnej páčky a uvoľní tak zovretie čeľustí.

Štve ma ešte jedna vec – viazanie síce je vybavené slotom na mačky (haršajzne), ale pod úchytmi chýba mrňavý kovový výstupok. Ten, ktorý na iných viazaniach fixuje mačku v strede, aby sa neposúvala do bokov. Atomic na túto triviálnu úlohu potrebuje samostatnú plastovú blbosť. Nestratiť ju je veľké umenie. A mačky niektorých značiek, napríklad ATK alebo Marker, kvôli nej nie sú použiteľné. Musel som svoje ATK vymeniť s kamarátom za Dynafity, ktoré sú univerzálnejšie.

Vľavo pružina Expert vpravo Man
Vľavo pružina Expert, vpravo Man. Ženu so zoslabenou oceľovou časťou som mal namontovanú. Výmenu pružín by vraj mal robiť odborný servis, hoci je to úplne triviálna operácia.

Dodatočne som sa dozvedel, že slot na haršajzne je takto skonštruovaný zámerne. Ide o riešenie vyvinuté francúzskou značkou viazaní Plum. Jeho výhoda je v tom, že mačku do slotu netreba zasúvať zboku, čo v teréne niekedy býva problematická operácia. Oska sa namiesto toho do uchytenia vkladá zhora. Kompatibilné haršajzne vyrába len Plum a sú dosť drahé.

Preklápačky na päte sú fajn, hoci nie sú magnetické. Idú dosť ztuha a na ich ovládanie palicou sa hodí tvrdší snehový tanierik. Brzda Atomicu je masívna, mechnizmus by mal niečo vydržať. Či aj dobre brzdí, potvrdiť neviem, nakoľko mi viazanie nikdy nevyplo. Brzda sa ovláda pákou pod lyžiarkou. Pri vyzutí v šliapacom móde sa neaktivuje automaticky, treba preklopiť páku. Po získaní cviku sa páka dá ovládať aj paličkou. To sa hodí, pretože brzda občas nechceme vyskočí počas výstupu.

Výrez haršajzne Dynafit je dostatčne veľký aby sa do neho zmestil nepraktický plastový doplnok
Výrez haršajzne Dynafit je na rozdiel od mačiek ATK dostatočne veľký, aby sa do neho zmestil nepraktický plastový doplnok

Zamýšľam sa, koho týmto viazaním chceli v Atomicu/Salomone osloviť. Má dosť širokú rozteč montážnych skrutiek (špička 40×38 mm), čiže je priateľské k širokým lyžiam. Vyrobili ho tak, že ma prežije, a kým nepadáš a netreba zakladať haršajzne, je radosť ho používať. Lenže v hmotnosti a hlavne bezpečnosti zaostáva za konkurenciou.

ATK SLR Release: Ide to aj bez brzdy

Pri viazaniach sa nedokážem vzdať jednej veci – nulovej (plochej) šliapacej polohy. Výšľap nekonečnou Račkovou dolinou alebo takú hrebeňovku Veľkej Fatry si bez nej neviem predstaviť. O ostatných parametroch sa dá zjednávať. Kedysi som si nevedel predstaviť viazanie bez brzdy, ale tu už som ustúpil.

Na najľahší skialpový set som dal namontovať ATK SLR Release – ľahučké viazanie pretekárskeho typu s hmotnosťou 175 g. Bez zadnej podložky umožňujúcej posúvanie päty by sa hmotnosť dostala na 155 g. Tvrdosť použitej U pružiny (ja mám 6) určuje vertikálne vypnutie a horizontálna sila sa dá nastaviť od 5 do 10. Ide však o veľmi primitívne riešenie, ktorého presnosti veľmi neverím. Bezpečnostné vlastnosti viazania sú podľa mňa zhruba rovnaké ako v prípade vyššie spomenutého Atomicu Backland. Ale aspoň je ľahké. Viac sa dočítaš v samostatnej recenzii lyží K2 Wayback 80 a viazania ATK SLR Release.