Lyžiarske stredisko Sella Nevea v Júlskych Alpách na taliansko-slovinskej hranici je perfektný štartovací bod na lyžiarske túry rôznej náročnosti. Vlani som opísal pohodový strediskový výšlap s jemne adrenalínovou odbočkou do voľného terénu. Teraz bude reč o troch náročnejších cieľoch.

V Sella Nevea som za dve sezóny strávil na lyžiach približne desať dní a ďalšie zárezy na pažbe budú isto pribúdať. Dôvody? Býva tam dostatok snehu aj vtedy, keď je všade naokolo bieda. Nie je to žiadny komerčný megakolotoč. Malé stredisko je mimoriadne priateľské voči ski touringu a vládne v ňom vysokohorská atmosféra.

Poloha

Cestná vzdialenosť z Bratislavy do Sella Nevea je 430 kilometrov. V sedle (1195 mnm), z ktorého štartuje lanovka do masívu Kaninu, sa delí rozvodie Čierneho a Jadranského mora. Cestne je dostupné z dvoch strán: od severovýchodu z Tarvisia alebo Logu pod Mangartom, od juhovýchodu z Chiusaforte.

Napriek názvu preložiteľnému ako „snežné sedlo“, podmienky v posledných rokoch len výnimočne umožňujú výšľap lesom na pásoch priamo z parkoviska. Po zasnežovanej zjazdovke by to síce šlo, ale nebolo by to ani príjemné, ani bezpečné. Našťastie sa do výšky 1850 m môžeš za 10 € vyviezť kabínkovou lanovkou. A tam už obvykle panujú také zimné podmienky, o akých sa mnohým severnejšie položeným strediskám, vrátane Vysokých Tatier, ani nesníva.

Ešte v sezóne 2022/23 fungovala aj slovinská časť strediska z druhej strany masívu Kanin. Aktuálne je extrémne dlhá lanovka z populárneho turistického mestečka Bovec na rieke Soča odstavená a zrejme tak ostane niekoľko rokov. Jednoducho sa nenašli sa peniaze na nevyhnutnú obnovu techniky. Napriek tomu, že jediné skutočne vysokohorské stredisko krajiny je pre Slovincov unikátne podobne, ako pre nás Lomnické sedlo. Samozrejme, o tom, že životnosť lanovej dráhy sa v roku 2023 skončí, sa vedelo dlho dopredu… Pri čítaní tohto príbehu mám veľmi silný pocit déjà vu.

História

Horský prechod Sella Nevea bol po stáročia prirodzenou hranicou medzi rakúskym Korutánskom a územiami Benátskej republiky. Po prvej svetovej vojne aj územia na severovýchodnej strane sedla získalo Taliansko.

Ako lyžiarske stredisko sa Sella Nevea začala rozvíjať v 60. rokoch minulého storočia. V sedle vyrástli ubytovacie kapacity a hlavne postavili lanovku, ktorá umožňuje rýchly transfer z civilizácie do horského sveta. V marci 1975 zariadenia strediska vážne poškodili lavíny a spoločnosť prevádzkujúca zjazdovky o pár rokov skrachovala. Reštart prišiel v roku 1990, keď do Sella Nevey zainvestoval región Friuli Venezia Giulia. Spoločnosť vlastnená regionálnou vládou stredisko dodnes prevádzkuje.

Náročnosť

Popisované trasy si vyžadujú solídne skúsenosti s lyžovaním vo voľnom teréne vrátane sklonov nad 40 stupňov. Pri prechode cez Prestreljeniško okno budeš potrebovať istý krok vo vysokej expozícii, mačky a cepín. Narábať s nimi sa treba naučiť vopred, v ľahšom teréne.

Trasa 1: Okruh cez Prestreljeniško okno

Predtým, než som trasu prvý raz prešiel celú, som viackrát vyšliapal a zlyžoval miernejší svah na južnej – slovinskej strane okna. Na sever som maximálne nakukol, neboli podmienky ani odvaha. Na Veľkonočný pondelok 2023 sa všetko spojilo – slnko, stabilný prachový sneh a stopa prešliapaná účastníkmi skimo pretekov. Lepšie to ani nemohlo byť. V krátkom videu je zdokumentovaná druhá polovica trasy – zjazd zo skalného okna ku chate Gilberti:

Začali sme na hornej stanici lanovky pri chate Gilberti a zlyžovali o kúsok nižšie, na začiatok oficiálnej ski touringovej trasy strediska. Po nalepení pásov sme vyšliapali do sedla Prevala (2067 m, hranica so Slovinskom) a následne popri zatvorenej slovinskej zjazdovke do sedla Sedlo (2287 m), z ktorého sa v prípade dobrej viditeľnosti dá pozorovať Jadranské more.

Rozlúčil som sa s Jarkou a do voľného terénu pod Streleckým oknom pokračoval už sám. Tam som si prvý raz všimol pretekárov lyžujúcich v protismere. Svah pod oknom je na južnej strane široký, nebol problém šliapať hore bez križovania ich dráhy.

V samotnom skalnom okne (2390 m) už bola trochu tlačenica. Musel som takmer pol hodiny čakať, kým mi organizátori dovolili zostúpiť na severnú stranu. Vyhrievajúc sa na slnku som si zatiaľ obul mačky, pripravil cepín, pripevnil lyže na batoh a vychutnával si atmosféru pretekov v ich najvyššom bode.

Keď mi organizátor konečne dal zelenú, musel som rýchlo zbehnúť horných desať metrov v strmom a úzkom skalnom záreze. Pre potreby pretekov tam bolo natiahnuté fixné lano, ale dalo sa to zísť aj bez jeho použitia. Pretekári ku koncu lana prichádzali traverzom zboku, ja som musel pokračovať priamo dole, aby som im nezavadzal. Celkovo bolo potrebné zošliapať zo 50 výškových metrov v sklone okolo 50 stupňov, kým som si trúfol zhodiť mačky a obuť lyže.

Trasa: Dĺžka 7,3 km, nastúpaných 851 m, celkový čas 3:45 h. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Čakala ma odmena v podobe krátkej (asi 250 výškových metrov) lyžovačky v prvotriednom snehu. Málilo sa mi, preto som ešte raz nalepil pásy a vyšliapal si svah do bočnej dolinky západne od okna. Odtiaľ som už zlyžoval ku chate Gilberti. Záver bol v totálne rozjazdenom snehu, čo mi však nemohlo pokaziť z nádherného prechodu cez ikonické skalné okno.

Trasa 2: Dolina Krnica

Ski touringová trasa lyžiarskeho strediska Sella Nevea sa dá spestriť zjazdom do doliny Krnica na slovinskej strane. Zjazd sa začína sa v sedle Prevala (2067 m) a končí sa tam, kde už kosodrevina nie je dostatočne presnežená. Mne sa na marcovom firne podarilo zlyžovať do 1450 mnm, zjazd teda mal slušných 600 výškových metrov.

Keď mi nedostatočne presnežená kosodrevina nedovolila pokračovať nižšie, nalepil som pásy a vrátil sa rovnakou trasou nazad. Ak je snehu viac, lyžuje sa približne do 1300 mnm. Odtiaľ sa dá miernym klesaním pretraverzovať pod lanovku z Bovca a následne vystúpať približne v jej línii naspäť do lyžiarskeho strediska, čím vznikne celkom atraktívny okruh. Je vyznačený aj v zimnej vrstve mapy:

Trasa: Dĺžka 13,7 km, nastúpaných 1121 m, celkový čas 5:00 h. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Dolina Krnica má v hornej časti na krátkom úseku sklon približne 40 stupňov, zvyšok je medzi 30 a 35 stupňami. Dolina už na pohľad vyzerá ako terénna pasca, kde by sa prípadná lavína nemala kam rozliať do šírky. Zatiaľ som tam však nevidel nič vypadnuté. V slnečnej juhovýchodnej orientácii si sneh rýchlo sadá a viac ako lavíny hrozia tvrdé ľadové podmienky.  Na jar by som si však dával pozor na základovky.

Trasa 3: Sella Ursic

Krátka trasa na severných svahoch masívu Kanin, kam väčšinu zimy nezasvieti slnko. Ak existuje čo i len teoretická šanca na prachový sneh, pod sedlom Ursic (Preval pod Vršiči, 2280 m) je pravdepodobnosť výhry najvyššia. Zvyčajne sa štartuje priamo pri chate Gilberti, ja som z nepodstatných logistických dôvodov začínal aj končil o čosi nižšie.

Bol prvý deň roka 2024 a počas silvestrovskej noci pripadlo 40 cm nového prachového snehu. Zo začiatku som uvažoval aj o výstupe na Bilu Pec (2143 m). Panenské svahy v tom smere mi však na pohľad smrdeli lavínou. Radšej som to stočil doľava, kde už niekoľko partií miestnych prešliapalo stopu. Viedli ju fakt dokonale, vo vizuálne atraktívnom teréne a v rámci možností bezpečne.

V sedle Ursic sa mi otvoril pohľad do kotla pod monumentálnou severnou stenou Monte Ursic (Vršič, 2541 m). Cez kotol vedie trasa na miestny naj vrchol Kanin (2587 m), na ktorý by som chcel niekedy vystúpiť. Obzrel som si, čo ma čaká. Nebude to úplne jednoduché na orientáciu.

Trasa: Dĺžka 5,1 km, nastúpaných 481 m, celkový čas 1:50 h. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Zjazd so sedla Ursic je veľmi pestrý. Nečakaj žiadnu jasne danú líniu, toto je vápencové pohorie s krasovým reliéfom. Do cesty sa ti postavia rôzne malé jamky a hrboly. Za zlej viditeľnosti to môže byť aj problém. Ja mám komplikované lyžiarske línie rád, vysokú rýchlosť ku šťastiu nepotrebujem a svetelné podmienky boli prijateľné. Zjazd som si fakt užil. Bodaj by aj nie, na takom materiáli.

Praktické info

• Parkovisko pri dolnej stanici lanovky je bezplatné a pomerne veľké. V exponovaných dňoch sa však môže zaplniť a neskorí prišelci budú mať problém.
• Lístky na lanovku sa dajú kúpiť v pokladni pri parkovisku aj priamo v budove dolnej stanice lanovky. Pri oboch pokladniach sú toalety. Jednorazový vývoz hore stojí 10 €. Kto nemá (v Taliansku povinné) poistenie zodpovednosti pre zjazdovky, mal by si ho dokúpiť (3 € na deň). Ak máš Alpenverein, nemusíš riešiť.
• Pásy si nelep vopred na parkovisku, pretože od parkoviska k lanovke ťa čaká krátky zjazd a hore ešte jeden, kým sa napojíš na ski touringovú trasu.
• Chata Gilberti je pekná klasická horská chata, v čase prevádzky zjazdoviek však býva neznesiteľne preplnená. Iná možnosť kde zohnať niečo pod zub hore nie je.

Doplnkové tipy

• Okrem opísaných troch trás sa zo Sella Nevea chodí ešte na Bilu Pec, Kanin a Monte Forato. Keď sa mi tieto túry podarí absolvovať, opíšem ich v novom článku.
• Z parkoviska sa môžeš na lyžiach vydať aj na opačnú stranu, do otvorených južných svahov masívu Montasio. Ak tam natrafíš na dostatočnú snehovú pokrývku, neváhaj, dlho tam neostane.
• V doline Raccolana, ktorou sa do Sella Nevea prichádza od Chiusaforte, sa nachádza množstvo vodopádov. Niektoré z nich sa v zime využívajú na ľadové lezenie.
• V hornej časti strediska, v nadmorskej výške vyše 1800 metrov a takmer permanentnom tieni, sa upravuje 2,5-kilometra trate na bežecké lyžovanie. Čo som videl, bolo to len na korčuľovanie, bez stopy na klasiku, a ratrakár sa musel veľmi snažiť, aby hustými slučkami vyrobil toho 2,5 kilometra. No kvalita snehu je určite parádna.

Fotogaléria