Po poslednom lezení na Ošarpancoch si dávaš podmienku, že nelezieš nič ťažšie ako štvorku. Horolezec vyberá Dračí štít južným rebrom za IV a potom zostup cez Vysokú a Kohútik na Chatu pod Rysmi.
▬ Napísala: Deny

Deň sa začína nevinne vstávaním o piatej. Už tradične vykladáte na parkovisku bicykle a čakáte parťáka. Prišli ste prví, to sa často nestáva. Spoločne vyrážate hore. Nacvičene vybicyklujete na Popradské pleso, kde necháva bajky a pokračujete ďalej na chodníček do Zlomísk.

Hneď od začiatku kľučkujete a vyhýbate sa stojacej i tečúcej vode. Ste mierne skeptickí a tušíte, že po silných dažďoch lávka v Zlomiskách nebude. Vychádzate vyššie a zisťujete, že lávky skutočne niet. Očakávali ste to, ale potrebovali ste sa presvedčiť na vlastné oči. Brvná sú neďaleko, len jedno ostalo v blízkosti pôvodnej trasy. To mierne posuniete a zhodnete sa na prebrodení.

Parťákovi netreba dvakrát hovoriť, hneď je vyzutý a ide to skúsiť. Bez zaváhania prebrodí horskú riavu tam, potom naspäť k vám, kde si vezme veci a opäť na druhú stranu. Za vami prichádza dvojka, ktorá to vidí a v okamihu sú vyzlečení, predbehnú vás a aj oni brodia. Horolezec a ty sa taktiež nezdržujete a pomerne ľahko prebrodíte na druhý breh. Ľadová voda vás prebrala i vaše nohy. Prvá fáza zatiaľ pomerne bežného nástupu je za vami.

Druhá fáza pokračuje v samotnej doline. Treba poobchádzať a popreskakovať blatisté a premočené úseky. Horolezec ti vždy podá pomocnú ruku a sám si pri tom namočí jednu topánku. Dvakrát tú istú. Čaká vás ešte fáza tri a nástup takmer až na koniec doliny. Ten ste si však nedávno nacvičili pri nástup do steny Malého Ošarpanca, tak to ide ľahko. Odtiaľ to pod stenu Dračieho štítu už nie je ďaleko.

Rebro, ktorým chcete ísť, je zdola dostatočne výrazné. Slnko síce zachádza za oblaky, ale viditeľnosť je dobrá. Po nastrojení horolezec nalieza do prvej dĺžky. Začína priamo, potom nakúka sprava a nakoniec robí traverz doľava. Zdá sa ti, že priveľmi dlho si vyberá správny smer.

 Vravíš si, že dnes nebudeš revať, že dnes to má byť za štyri.

Keď sa dostávaš na rad, najprv si nerozhodne vyberáš farbu lana. Modré či žlté? Samozrejme modré. Teraz už môžeš naliezť, začínaš vpravo a následne traverzuješ doľava za roh. Ako len nemáš rada traverzy, avšak prekonáš sa a celkom ho dáš. Vlastne si urobila dobre, že si sa nenaviazala na žlté lano, to ide až pod stenu a traverz by bol omnoho nepríjemnejší. Za rohom je terén jednoduchší a doliezaš na celkom príjemný štand na trávičkách.

Druhá dĺžka trvá horolezcovi opäť podozrivo dlho. Hneď na začiatku sa nachádza veľký previs. Zúfalo komunikuješ s horolezcom, že toto nemáš šancu vyliezť. „Kde si? Pri prvom previse?“ pýta sa.

„Ono ich bude viac?“ okamžite reaguješ a obzeráš si previs. Oblapávaš skalu, obzeráš si chyty, potrebuješ sa prehupnúť doprava a to ti príde nemožné. Vravíš si, že dnes nebudeš revať, že dnes to má byť za štyri. Hneď na to však myšlienka posúva druhú, že toto môže byť tak za V. Parťák sa ti snaží pomôcť slučkou, kde chce, aby si dala nohu, ty ju však tvrdohlavo ignoruješ, mysliac si, že to musíš zvládnuť bez pomôcok.

Nakoniec záhadne prekonáš prvý previs a chvíľu na to dôjdeš pod druhý. Je menší, ide o špáru, ktorú držíš zhora a nohy opieraš na trenie. Ide len o zhyb. Tak nič, myslíš si. Prekonáš to však lepšie, než si čakala a doliezaš na štand na rebre.

Z druhého štandu nasleduje zvláštna, nie úplne jasná tretia dĺžka. I horolezcovi trvá dlhšie, kým si vyberie správny smer. Skala nie je najpevnejšia a ty v nej máš stále pocit, že zhodíš parťákovi niečo na hlavu. S touto myšlienkou lezieš strnulo, dvakrát všetko oblapávaš a polovicu na pohľad dobrých chytov nechytáš a na dobré stupy ani nestúpaš. Vzdušné miesta tiež nepridávajú na sebavedomí.

Máš z toho zlý pocit, ale v duchu sa chváliš, že si ešte nezačala revať. Dolezieš na tretí štand pod komínom. Prichádzaš naň prvá, tak si vyberáš miesto na rovnej ploche. Spokojne vyzúvaš lezečky a po chvíli istíš.

Horolezec nalieza do komína a nohy dáva na rozpor tak, ako mu to len telo dovolí. Zatiaľ neuvažuješ nad tým, žeby si to nepreliezla. Horolezec lezie pomalšie, ale pôsobí, že s istotou.

Ako veľmi si sa mýlila zisťuješ hneď, ako do komína nalezieš. Nejaká komínová technika ti je nanič. Stup vľavo a ten vpravo je tak ďaleko, že nemáš šancu ich použiť a už vôbec nie naraz. Nevzdávaš sa a hľadáš. Stupy i chyty by boli, ale nezdá sa ti, žeby sa dali použiť súčasne.

Po chvíli tvoje odhodlanie nerevať kolabuje. Čo teraz? Čo sa stane, ak to nevylezieš? Ako to máš vyliezť? Stupy, chyty, všetko zvláštne a neprekonateľné. Ostávaš pod komínom dlhú dobu. Šplhať si sa ešte nenaučila. Prepadá ťa totálne zúfalstvo a potom komín nakoniec preliezaš. Nevieš ani ako. Dávaš tomu tak V+. Keby v ceste neboli zatlčené staré i nové skoby, tak by ste si mohli myslieť, že robíte prvovýstup, alebo že ste sa v ceste stratili.

Lano následne robí krátky traverz rozbitým terénom doprava. Teda tvoje modré nie, iba parťákove, ale dostávaš pokyn, že si máš obhodiť lano a nasledovať žlté. Ťažko sa ti podarí obliezť kameň a lano si posunieš správne. Dostávaš sa na veľkú platňu. Kvalita skaly je biedna. Si roztrasená, zúfalá a vôbec sa ti to nepáči. Nemá to konca.

Štvrtý štand sa nachádza na platni, ale ty si obďaleč nájdeš príjemnú policu a parťákovi nechávaš menej pohodlné miesto. Konečne zasvietilo slnko a berieš to ako dobré znamenie. Trochu sa dávaš dokopy, zješ poslednú mikrotyčinku a kým horolezec dolezie poslednú dĺžku, si schopná ako-tak komunikovať s parťákom. Horolezec hlási, že je na vrchole. Akosi tomu neveríš a naliezaš do poslednej dĺžky.

Dúfala si, že to bude len ľahší dolez na vrch, no nemohla si sa viac mýliť. Prichádzaš na hranu piliera, ktorý je mimoriadne vzdušný, ale akosi ťa táto skutočnosť už ani nerozrušuje. Z rebra vidno do Dračieho sedla a nachádza sa pod ním niekoľko osôb. Ty však musíš do previsnutého kúta. Málo chytov, slabé stupy. Tu už ťa prepadá totálne zúfalstvo. Psychicky si na dne. Odkazuješ to horolezcovi cez vysielačku a rezignuješ na celý svet.

Dolieza pod teba parťák a keď vidí, ako si sa opustila, nenalieza rovno do komína. Namiesto toho oblieza celý úsek sprava a dostáva sa nad teba. Parťák je sedmičkový lezec, tak na oblezenie nereaguješ. Obzerá si situáciu, snaží sa navigovať ťa a v rámci možností ti pomôcť. A nakoniec – klasika –  to preliezaš. Zúfalo vychádzaš hore na Veľký Dračí Zub, „skrývaš“ sa za skalu a odmietaš pokračovať ďalej. Poslednú dĺžku ste prekonávali hodinu a pol.

Z vrcholu je však potrebné pokračovať na Veľký Dračí štít, odkiaľ zlaníte. Presvedčia ťa absolvovať i Malý Dračí štít, z ktorého je tiež zlaňák. Dávate si spoločnú fotku, ktorú tvrdohlavo bojkotuješ z dôvodu, že nepatríš do tejto lezeckej partie, keďže nevieš liezť. Zostávaš v lezečkách až kým sa nedostaneš do Horného Dračieho sedla, takže v sedle ti odpadávajú palce. Konečne sa prezúvaš do topánok.

Váš zostup pokračuje cez JV vrchol Vysokej, z ktorého zostúpite do štrbiny nad centrálnym žľabom. Neodpustíte si a vybehnete na SV vrchol Vysokej, kde ste úplne sami. Je päť hodín. Konečne pokus o jedlo vo veľkosti mikro obloženého chlebíka. Čaká na vás už len zostup a prechod popod Kohútik do sedla Váha.

Vidina jedla na Chate pod Rysmi vás poháňa, i keď ty len sleduješ nohy pred tebou. Na chate krátka pauza a občerstvovačka. Konečne energia. Vďaka tomu zvládneš pohodový, i keď miestami nekonečne dlhý zostup po takmer prázdnom turistickom chodníku. Až v nižších polohách dobiehate skupinky. Našťastie nemusíte už nič brodiť. A vaše bicykle na Popradskom? To je nová éra expedícií.

Horolezec: Dračí štít, J pilier (IV). Cestu by som neodporúčal pre štvorkových tatranských lezcov, lebo podľa subjektívneho pocitu sa v niektorých dĺžkach vyskytovali kroky okolo V+. Cesta má tri varianty nástupu, originál variant vedie vhĺbením sprava, ktoré však môže byť mokré. Zakladanie istenia je viac-menej bezproblémové, nakoľko v ťažšie odistiteľných miestach sa náchadza dosť skôb, od historických až po relatívne nové. Kvalita skaly je rôznorodá, od vodou vymytej skaly v prvej dĺžke cez pevnú kompaktnú skalu, lišajníkmi pokrytú skalu až po rozlámaný terén pod vrcholom. Zostup z Veľkého Dračieho štítu zlanením 1x15 m (zlaňovacia reťaz) do Vyšného Dračieho zárezu a 1x25 m (zlaňovacia reťaz) pod Malý Dračí štít. Alebo hrebeňom na Malý Dračí štít a zlanenie 1x30 m (slučky s mailonkou okolo skalného zubu) do Horného Dračieho sedla. Ďalej zostup lávkou do centrálneho žľabu Vysokej.

Ona (žena na lane) nezodpovedá za presnosť údajov. Myšlienky iba vyjadrujú horu pocitov nahrnutých počas získavania nových skúseností. On (horolezec) posúva a dopĺňa reálne informácie.
Deny a Matúš


Možno ťa zaujme

Fotogaléria

Máš niečo na srdci?