Život nás prekvapí každý deň a veľakrát nás zavedie aj tam, kde by sme sa dosť pravdepodobne nikdy nevybrali. Aj o tom je krása života. Takýto scenár mala aj moja návšteva Levického hradu.
Jedno jemne mrazivé decembrové sobotné doobedie veziem časť basketbalového tímu, v ktorom hrá aj môj starší syn, na zápas do Levíc. Už pri príjazde do mesta si všímam smerovník na Levický hrad. Ani som netušil, že aj taký máme. Je fakt, že do týchto končín zavítam raz za uhorský rok. Aké trefné.
Pred zápasom máme dve hodiny voľna, som tu aj s mladším synom, on je tiež v pozícii povzbudzovača ako ja. Využívame voľný čas na návštevu hradu. Malé parkovisko sa nachádza pred vstupom do hradu na ulici sv. Michala, pred sochou Sv. trojice (GPS poloha parkoviska).
Je tu len pár miest na parkovanie. Dnes to bohato stačí, skoro nikto tu nie je. Do hradu vchádzame cez bránu Dobóovského kaštieľa. Na moje prekvapenie je vstup do areálu voľný. Za bránou sa nachádza veľké nádvorie, na konci nádvoria stojí zrúcanina kamenného hradu.
Zo severovýchodnej strany hraničí zrúcanina priamo s hlavnou cestou. Ako som sa dočítal, kedysi tam bolo pekné podhradie, ktoré podľahlo socialistickej výstavbe a potrebnému rozvoju mesta. Takže hneď za cestou sú dnes paneláčiky. To, ako je hrad zasadený medzi panelákmi, je dosť atypické.
Z pôvodného hradu sa zachovala len časť gotického paláca (Dobóovský kaštieľ), východná bašta s novopostavenou rotundou a juhozápadný bastión (Kapitánsky dom). Medzi palácom a bastiónom je dnes malý amfiteáter.
Trocha z histórie hradu
Levický hrad postavili v druhej polovici 13. storočia na skalnej vyvýšenine nad močaristým územím. Mal chrániť cestu do kláštornej pevnosti v Hronskom Beňadiku a do stredovekých banských miest. Podľa prvej písomnej zmienky z roku 1318 bol jeho prvým známym majiteľom Matúš Čák Trenčiansky.
Hrad často menil majiteľov, ktorí ho viackrát prestavali. V 16. storočí sa stal jednou z pätnástich pevností, ktoré mali zastaviť tureckú inváziu. V roku 1571 dal župan Tekovskej stolice postaviť na dolnom nádvorí pohodlný renesančný kaštieľ, v ktorom dnes sídli Tekovské múzeum.
V roku 1578 bol hrad natoľko dobre opevnený, že ho Turci márne obliehali. Dobyli ho až v roku 1663, pričom o rok boli porazení a hrad sa opäť dobre opevnil. Vnútorné budovy hradu zničili až v roku 1709 Rákocziho vojská pri bitke s cisárskymi.
Eszterházyovci, ktorí hrad vlastnili v 18. storočí, ho využívali už len ako sklady. Od nich získali hrad viedenskí bankári bratia Schoellerovci. Ich rodine patril Levický hrad a hradné panstvo až do konca druhej svetovej vojny.
V rámci pamiatkovej záchrany objektu boli v 70. rokoch 20. storočia zakonzervované ruiny hradu a opevnenia. V Kapitanskom dome sídli Tekovské múzeum, ktoré spravuje celý areál. V dome sa nachádza stála expozícia histórie hradu, história lekárnictva, expozícia miestneho ľudového odevu a expozícia levického rodáka – fotografa Ladislava Bielika.
V zimnom období je múzeum otvorené len do 16 hodiny (okrem soboty), takže my nemáme možnosť si múzeum pozrieť. V takom prípade si za hodinku pozrieš celý hradný areál. Na vrchol zrúcaniny sa však nedá dostať. Škoda, boli by odtiaľ pekné výhľady na rovinaté okolie.
Oproti hradu, cez cestu, sa však nachádza malá vyhliadka, na ktorú vyjdeš za 20 minút od parkoviska. Je z nej výhľad na severovýchodnú časť hradu a na dominanty Levíc. Ako som si všimol, z vyhliadky by sa dalo ešte prejsť na Levickú kalváriu, ale my sme to už nestihli. Vychutnávame si západ slnka a s poslednými lúčmi sa presúvame na basketbalový zápas.
A čo zápas? Vyhrali sme. Podstatné je ale niečo iné!
Autor odporúča
- Leto pri Dunaji. Z Komárna do Budapešti, občas aj na bicykloch
- Slovenské skalky: Stratenská píla na južnej strane Slovenského raja
- Putovanie Strážovskými vrchmi štýlom «eném s postelí»
- Slovenské skalky: Kamenné srdce nad Devínskou Novou Vsou
- Slovenské skalky: Lezecká oblasť Ihráč
- Baden pri Viedni je rodinný poklad priamo pod nosom